Koncoročný výlet
Svoj prvý školský rok sme ukončili ako sa patrí - koncoročným výletom. Cieľom našej cesty bola Žilina a jej blízke okolie. Zážitkom pre nás však bola už samotná cesta autobusom, počas ktorej sme mali možnosť sledovať Hričovskú vodnú nádrž, ale aj pohoria, ktoré obkolesujú Žilinskú kotlinu - Malú Fatru, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy a Kysuckú vrchovinu. Keďže od rána nám na cestu svietilo slniečko, deti (ktoré po ceste nepozerali do mobilov, ale von oknom) mali možnosť vidieť všetky pohoria v celej ich majestátnej kráse.
Našou prvou zastávkou bol čarovný Rozprávkový les v Nezbudskej Lúčke. Po mierne adrenalínovom prepletaní sa úzkymi uličkami, ktoré nie sú stavané na 65– miestny autobus, sme zaparkovali pri vstupnej bráne. Prechádzka rozprávkou sa začínala pri obrovskej húsenici, kľukatým chodníkom pokračovala popri domčeku na strome, k Ferdovi Mravcovi, spievajúcim krokodílom, odtiaľ do Ľadovej jaskyne a ďalej popri rôznych rozprávkových postavičkách zo známych i menej známych rozprávok. Keďže všetky boli v nadživotnej veľkosti, vzbudzovali už z diaľky nielen záujem detí, ale niektoré aj rešpekt. Šípková Ruženka, Červená Čiapočka, Vlk a tri prasiatka, Kubko a Maťko, Snehulienka a sedem trpaslíkov, Statočný cínový vojačik, Kocúr v čižmách... vyzerali presne tak, ako si ich pamätáme z ilustrácií v knihách či z televízie. Niektoré boli so zvukovým doprovodom, iné nás zas prekvapili pohybovým senzorom, ktorý po priblížení spustil rôzne svetelné či dymové efekty. Rozprávkový chodník sa končil pri Krtkovi, kde bolo vidno, že park sa do budúcnosti určite ešte o nejaké tie postavičky rozrastie. Najviac deti zaujal obrovský Golem a jaskyňa so spievajúcimi tučniakmi. Dokonca sme tu narazili aj na Koroňáka, postrach posledných rokov. Tí, ktorí sa pri jednotlivých postavičkách aj zastavili, mali možnosť porovnať, do akej miery sa zhodujú s originálom. Musím uznať, že väčšina detí patrí k "rozprávkovým znalcom", lebo poznali takmer všetky rozprávkové bytosti a vedeli aj to, z akých rozprávok pochádzajú. Našli sa však aj takí, ktorí si túto čarovnú prechádzku zamenili s pretekárskou dráhou a súťažili v tom, kto ju prejde prvý. Hoci chodník mal viac ako kilometer, niektorí ho doslova prebehli za pár minút. Je veľká škoda, že nepochopili, že takto prišli o tú nádhernú čarovnú atmosféru, ktorá z tejto rozprávkovej krajiny vyžarovala.
Po krátkom oddychu a doplnení energie sme pokračovali v našej ceste na Ranč v Brodne, ktorý sa nachádza 5 km od Žiliny v malebnom prostredí Kysuckej vrchoviny. Ranč ponúkal okrem prehliadky rôznych druhov zvierat aj viaceré atrakcie v podobe hojdačiek, kolotočov či trampolín. Deti sa tu mohli nielen do sýtosti vyšantiť, ale sa aj mnohému priučiť. Veď koľkí z nich videli už živú nutriu, krkavca, výra či bažanta? Tí, ktorí majú radi zvieratká, okamžite hľadali v blízkosti výbehov lístky púpav či ďatelín, aby ich mohli nakŕmiť. Bohužiaľ, nie všetky deti majú k zvieratám rovnako kladný vzťah. Zrejme si neuvedomili, že sú to živé bytosti, ktorým ubližuje nadmerný hluk, nevhodné pokriky, gestá či dokonca dráždenie laserovými lúčmi. Je smutné, že ich správanie natoľko vydráždilo zvieratá vo výbehoch, že sa hádzali do mreží či zmätene poletovali vo voliérach. Doteraz sa spamätúvajú z našej návštevy.
Asi sa budeme musieť viac rozprávať o tom, čo sa patrí a čo nie. Poprosím aj rodičov, ktorí budú tento článok čítať, aby sa s deťmi porozprávali, aby nám budúce výlety nekazil zlý pocit z toho, že sme niekomu alebo niečomu svojím správaním ublížili.
Fotografie z podujatia nájdete vo fotogalérii.